O filme

Matúš, hlavný hrdina, je 30-ročný hudobník, veľký talent, ktorý študoval hru na violončelo na prestížnej škole v Berlíne. Štúdium však nedokončil. Zo školy odišiel, keď jeho adoptívna mama ochorela. Dnes s bratom Dávidom, postihnutým achondropláziou, žijú na okraji spoločnosti, jeden pre druhého. Toto spojenie robí ich život o trochu krajším a jednoduchším. Obaja sa snažia prežiť vo svete „veľkých“. Každý svojím spôsobom a s inými cieľmi. Spolu hrávajú na veľkom kontrabase v uliciach Viedne, kam dochádzajú vlakom. Roztomilé a v niečom veľmi osobné predstavenie, kde Dávid ťahá slák a Matúš stláča struny, zabáva okoloidúcich. Aj Lenku, mladú ošetrovateľku v domove pre starých a opustených ľudí, ktorá si ich kedysi so záujmom odfotila a jedného dňa sa s ňou náhodne zoznámia vo vlaku. Matúša však zožiera „malosť“ pouličného hudobníka, túži sa stať rešpektovaným umelcom, získať obdiv a uznanie. Jednoducho nájsť svoj zmysel života, vystúpať až na vrchol. Pouličné hranie ho nenapĺňa, berie ho len ako spôsob nutnej obživy a často sa preň cíti trápne. Jediná forma útechy žije v jeho violončele, na ktorom po nociach môže tvoriť a komponovať vlastnú skladbu.

Vo svojom nenaplnenom živote bojuje so sebou samým. Potrebuje si dokázať, že má na viac, možno aj preto sa stretáva so Simonou, s ktorou hrajú zvláštnu hru na pretvárku. Simona a Matúš potrebujú nielen svoje telá, potrebujú jeden v druhom zrkadliť ideálnu verziu seba samých. Ich vzťah sa však obmedzil na prázdnotu, na úzky výsek života, na samých seba a displej mobilného telefónu s Instagramom. Nenaplnenosť, túžba po obdive a strata svojho skutočného “ja” ich robí otrokmi prázdnoty. Matúš je v očiach Simony úspešný hráč filharmónie a Simona pre Matúša ilúziou dokonalého života, ktorý prezentuje na instagrame.

Napriek tomu, že Matúš sa s Dávidom zúfalo potrebujú, a s Lenkou sa obaja zbližujú, ich cesty sa rozchádzajú. Naplnenie Matúšovej túžby po uznaní a sláve sa začne nejasno črtať, keď stretne starého priateľa zo školy, úspešného huslistu Alberta, ktorý ho uvedie do „veľkého“ sveta. Zatiaľ čo sa Matúš zameria na seba a svoju kariéru, Lenka obráti Dávidov život naruby. Spriatelia sa a Dávid nachádza zmysel svojho života: zamestná sa v domove pre seniorov ako kuchár a pomocník. Má schopnosť rozveseliť obyvateľov domova, čo robí šťastných ich aj Dávida. Vymýšľa nové zdravé jedlá, špeciality a napriek tomu, že práca v hospici je ťažká a vyčerpávajúca, Dávid do domova vnesie radosť a šťastie. Našiel svoj zmysel života. Matúš pomaly konfrontuje svoj zdanlivo úspešný život v orchestri s obyčajným a jednoduchým životom Dávida. Ich dva rozličné svety sa opäť stretávajú. Matúša ubíja nablýskaný život plný pretvárky. Veľký svet, kde každý žije len pre seba jeho túžby nenapĺňa. Pomaly spoznáva, že šťastie je stav mysle skrytý v malých veciach a život nie je len o nás , ale aj o tých, pre ktorých žijeme. Nazerá na prostý život svojho brata, ktorý je v svojej jednoduchosti bohatý a opúšťa Albertove sláčikové kvarteto. Matúš začína učiť žiaka na hudobnej škole, tento zdanlivo obyčajný vzťah otvára v jeho živote dvere radosti a šťastiu… možnosť podeliť sa o to, čo máme. Život ho privedie opäť k Lenke a Dávidovi, avšak dochádza k tragickej udalosti. Dávid zomiera po nešťastnej nehode. Matúš sa zbližuje s Lenkou, ktorá mu aspoň trochu sprítomňuje minulosť a spomienky na Dávida. Matúš si po Dávidovej smrti ešte viac uvedomuje pominuteľnosť života a skutočnú hodnotu toho svojho. Zacítil v čom spočíval dar a krása Dávidovho života, uvidel jeho zmysel. Dávid naučil mnohých mať život rád. Matúš spoznáva, že šťastie je stav mysle a nachádza sa v jednoduchých veciach, že život nie je len o nás samotných, ale aj o tých, cez ktorých poznávame samých seba.

Čo je zmyslom… cieľom… či krásou života? A kedy dospejeme do bodu, že nájdeme jeho zmysel? Pre každého znamená niečo iné. Pre niekoho peniaze a slávu, pre niekoho radosť z obyčajností. Čo znamená byť malým? Je túžba znamenať niečo viac vo veľkom svete vlastne malosťou?

Prostredníctvom Matúša, mladého hudobníka, ktorý život len objavuje, pozorujeme veľkosť túžby, ktorou nazerá na svet. Túži po pocite jedinečnosti, veľkosti, nenahraditeľnosti. Keď sme mladí, nahliadame na svet inak ako ľudia, ktorí životom prešli, je to prirodzený a nevyhnutný proces. Matúšov nevlastný brat Dávid, možno aj vďaka svojmu menšiemu vzrastu, pozoruje svet celkom zblízka. Narozdiel od Matúša nehľadí na vrcholy a vybájené méty, ale sleduje pomalé plynutie každodennosti, ktorá ho obklopuje. V zdanlivo malých nepodstatných veciach nachádza svoj zmysel.

Cez príbeh dvoch bratov, kde jeden žije obyčajný život a druhý túži po veľkosti a jedinečnosti odhaľujeme zmysel podstaty a hodnoty našich životov. Čo je hodnota človeka? Je to významné ocenenie a uznanlivý potlesk, alebo naša úprimná radosť z radosti druhého? Hodnota je relatívna, môže byť veľká, alebo sa len veľkou javiť. Spôsob ako vieme odhaliť či je skutočná, alebo ju len zdaním uvidí naše srdce. Každý však vidíme veci inak. Stáva sa, že veľkosť veľakrát automaticky pripisujeme očividne „veľkým“ veciam. Majestátny koncert, veľká televízna show, hviezdy, veľké umenie, celebrity. V dnešnom svete prechádzame spleťou “hodnôt“ a “úspechu“ človeka. Veľakrát po veľkosti bažíme a túžime byť veľkými. Spoločnosť je nastavená tak, že je potrebné súťažiť a pre slabých tu nie je miesto. Túžime sa vzájomne predčiť, predbehnúť, byť prví. A napokon samých seba vyniesť na piedestál. Kedy však skutočne objavíme samých seba? Je to iba vtedy, keď nás v tom utvrdia druhí? Čo je vlastne skutočnou veľkosťou človeka?

Témou nášho filmu, je cesta prijatia samého seba – cesta, ktorá je zložitá a bolestivá. Potlesk je o hľadaní vlastného miesta na svete a o ocenení toho dobrého a krásneho, čo je okolo nás. Príbeh by sme chceli vypovedať s ľahkosťou a nadhľadom. Veríme, že aj vážna a zložitá téma môže byť prezentovaná s ľahkosťou a humorom.

Hovorí sa, že hudba je najkrajším umením, proces ako vzniká, býva veľakrát tajomstvom. Útrapy ale aj naplnenie, ponor do mysle umelca je predmetom príbehu. Pri písaní scenára sme v záujme znázornenia čo najautentickejšieho a najpravdivejšieho prostredia, vychádzali zo skúseností skladateľa. Aleš Březina, hudobný skladateľ, je súčasťou procesu vzniku scenára – je tvorcom Matúšovej skladby, ktorej zrod sa nesie celým príbehom.

Vizuál filmu bude autentický, s dôrazom na pozorovanie reálneho sveta bez jeho romantizácie. Chceme stavať na estetike mojich predošlých filmov, kde sú hlavnými hrdinami obyčajní ľudia. Téma však prináša posun nahliadnuť na svet, ktorý je aj vznešený a vizuálne príťažlivý.

Chceli by sme vyrozprávať dynamický a podmanivý príbeh, ktorý diváka nielen pobaví, ale ho aj prinúti hľadať zmysel našich životov. Príbeh, kde tenká čiara medzi smútkom a smiechom ponúkne divákovi niečo nové.

 

Juraj Lehotský

Réžia

Sledovanie životnej cesty muža v rozlete. Tridsaťročný človek a jeho budúcnosť, ktorú má vo vlastných rukách. Entita na štarte reálneho života, plná ideálov, fyzickej energie, motivácie, talentu a viery vo vlastné schopnosti, avšak bez empírie, pevných sociálnych vzťahov a jasného cieľa.

Hudba, hudobný prejav je nespochybniteľný spoločenský fenomén. Súzvuk alebo harmónia, spúšťač ľudských emócii sa vo filmovom snímku stáva mimoriadnym nástrojom k rozprávaniu príbehu. Súrodenecký vzťah, previazanosť dvoch mužov od útleho detstva a navždy. Ich rozpory, rozdielnosť, možno až súboj a predsa neopísateľné zvláštne puto.

Tri roviny s rozsiahlym potenciálom pre audiovizuálnu formu príbehu. Práve režisér Juraj Lehotský je autorom, ktorý tieto roviny dokáže plne využiť, a tak vytvoriť výnimočné filmové dielo. Jeho silnou stránkou je citlivé zobrazenie emocionálneho sveta filmových postáv, ktoré ale v sebe majú niečo, čo je v každom z nás. To sú argumenty potvrdzujúce presvedčenie, že vznikne divácky atraktívny a kultúrne vysoko hodnotný film.

 Film pracuje s hudbou ako súčasťou emocionálneho života hlavného hrdinu. Veríme, že aj vážna a zložitá téma môže byť prezentovaná s humorom a v spojení s vážnou hudbou divákovi priniesť silný zážitok.

Dej sa odohráva v Bratislave a vo Viedni, rozpráva univerzálny príbeh túžby a poznania a netradične pracuje s klasickou hudbou. Všetky tieto atribúty predstavujú veľký koprodukčný a distribučný potenciál, ktorý chceme využiť.

Z producentského hľadiska ide o náročný film, ktorý v sebe má potenciál úspechu nie len na artovej scéne, ale humorom a nadhľadom, ktorými bude téma spracovaná, môže zaujať aj diváka multiplexu. A univerzálnosť témy ponúka nádej uplatnenia aj v medzinárodnej distribúcii, rovnako ako Lehotského predošlé filmy, ktoré sa umiestnili a boli ocenené v programoch špičkových a najvýznamnejších i regionálnych svetových festivalov (MFF Cannes, MFF Toronto, MFF Karlove Vary, MFF Káhira).

Miša Jelenek

Producentka